Je to bez debaty. Pre dnešnú dobu sú charakteristické sociálne siete a surfovanie po internete. Generácia ročníkov narodených okolo roku 1992 tak podľa viacerých tvrdení bola tá posledná, ktorá si ešte pamätá dospievanie bez tohto internetového "boomu", ktorý odštartoval pred cca 10-timi rokmi, čiže najmä odvtedy, ako sa rozbehla sociálna sieť Facebook a len o niekoľko rokov na to ďalší "boom" v podobe smartfónov. Ak bol tento životný štýl pred cca 10-timi rokmi ešte len v plienkach, dnes sa stal jednoznačnou prioritou a pre dnešnú generáciu detí, pubertiakov a mládeže akousi úplnou samozrejmosťou, s ktorou vyrastajú. A každý rodič samozrejme chce tento trend dopriať i svojim deťom, aby ich deti neboli "out", pretože absencia tohto životného štýlu by pre nich bolo niečo, ako keby žili asociálne či v dobe praveku a mimo ostatných "šťastných a normálne fungujúcich" detí.
Ale že sa niečo stalo trendom ešte automaticky neznamená, že to je správne a pozitívne. Vôbec nie je vylúčené, respektíve je dokázené, že mnohé trendy so sebou prinášajú aj negatívny dopad.
Preto je tá najrozumnejšia cesta vždy uprostred a teda využiť mnohé výhody a pozitíva týchto trendov ( v našom prípade sociálnych sietí, smartfónov a internetu) v náš prospech, ale iba do miery, aby sme im nepodľahli, respektíve nezostali na nich nezdravo závislí.
Pokiaľ človek očakáva v podstate z každej veci skôr pozitívum, musí mať svoj mieru. Tento pocit, čiže akýsi pocit sýtosti nemáme náhodou. Náhodou nemáme ani náš rozum. Tieto vlastnosti nám umožňujú chopiť veci okolo nás do vlastných rúk a kormidlovať ich smerom, aby boli pre nás prínosnými a nie naopak, aby stali našimi pánmi a ničili tak naše myslenie, schopnosti a kreativitu.
Podľa tvrdení odborníkov vyššie spomenutý (digitálny) životný štýl deti už odmalička deformuje z pohľadu neustáleho rozptyľovania a teda nedostatku sebapoznávania. Skrátka deti už odmalička pri tejto elektronike nenachádzajú čas k vlastným úvahám a k spoznávaniu seba samého a vlastne toho, čo je pre nich skutočne podstatné.
