Environ

Alergia na roztoče dokáže človeka poriadne potrápiť. Týchto potvoriek, sa totiž len tak ľahko nezbavíte. Nepredbiehajme však udalostiam. Najprv je potrebné zistiť, či ňou vôbec trpíte.
Táto alergia sa prejavuje podobne, ako všetky iné. Istota je istota, a preto by ste si ju mali potvrdiť, alebo nechať vyvrátiť priamo na alergologickom oddelení. Alergiu nespôsobujú samotné roztoče, ale ich výkaly. Pri tomto probléme, môžete na sebe spozorovať napríklad sťažené dýchanie, začervenané miesta na pokožke, ktoré môžu a nemusia svrbieť, opuchnuté sliznice, zapálené oči, alebo ich slzenie, problémy so spánkom a niekedy i tráviace ťažkosti.

 
Jasné i nejasné signály
 
Čo sa týka spomínaných dýchacích ťažkostí, najčastejšie sa prejavia vtedy, ak zmeníte vzduch. Teda keď vyjdete z teplej miestnosti do studenšieho prostredia, alebo naopak. Začnete kašľať, pri silnej alergii môžete mať aj pocit, že sa nemôžete nadýchnuť. spomínané začervenané miesta na pokožke, nemusia byť ani tak červené. Niekedy ide len o drsnú, alebo lúpajúcu sa kožu. Tá môže svrbieť, ale taktiež nemusíte cítiť nič.

 
Neľahký boj sa začína
 
Ak by sa u vás alergia na roztoče potvrdila, pripravte sa na neľahký boj. Tieto potvory milujú všetky priestory, kde je tma vlhko. Napadne vám nejaký priestor vo vašom byte, ktorý by tieto podmienky dokonale spĺňa? Ak ste si predstavili svoju posteľ, tak ste si predstavili správne. Radikálne riešenia sú v tomto prípade najlepšie. Výmena matraca, perín, vankúšov a obliečok váš problém vyrieši jednoznačne. Potom sa o ne ale musíte správne starať, aby sa vám do nich roztoče nenasťahovali opäť. V spálni musíte pravidelne vetrať. Paplóny a vankúše aspoň raz za týždeň vyložte na čerstvý vzduch a nezabudnite často prať obliečky. Najvyšší stupeň je najlepší. Nezaškodí ani to, ak bude vo vašej spálni neustále svetlo. To totiž neznášajú.

Láska k dieťaťu je to najsilnejšie puto, aké na svete snáď existuje. Medzi matkou a malým drobcom vzniká už počas jeho nosenia v brušku veľmi silný vzťah. Tento vzťah sa postupne rozvíja až pokým nepotrebuje mama pomoc. Touto pomocou sa myslia učiteľky v škôlkach, ktoré sa o ne starostlivo postarajú. Nesú obrovský kus zodpovednosti, ktorá im prikazuje riadiť sa striktnými pravidlami a milým prístupom ako k deťom tak k ich mamičkám.

Škôlka je zariadenie, ktoré slúži na opateru našich detí od skorého rána do poobedia, kedy si rodina preň po práci príde. Je vybavená presne pre všetky potreby detí vo veku do troch rokov do šiestich alebo po odklade siedmich rokov. V škôlke sa učia vlastným hygienickým a stravovacím návykom, majú priestory na hranie vo vnútri a tiež vonku. Vždy je nad nimi prísny dozor, ktorý ich vie usmerniť a dať im pocit bezpečia. Každá škôlka má svoj režim, ktorý sa taktiež musí prísne dodržovať.

Práca učiteliek je veľmi zodpovedná a presná, no nie vždy vie byť poriadne docenená. Aj keď suma za jedného škôlkara je pre rodičov výhodná, za výchovu a starostlivosť od učiteliek sa platí málo. Predstavme si, koľko s nimi máme práce my doma, oni majú na starosti celé triedy! Popri fyzickej náročnosti práce – neustále upratovanie ,nosenie jedla, zdvíhanie brániacich sa uplakaných detičiek a iných ťažkostí, hrajú rozhodujúcu úlohu aj psychické činitele. Musia zahnať plač, smútok, hrať sa s nimi a pri najhoršom po nich upratovať zvratky, prípadne fekálie. Toto by určite nezvládol len tak niekto – oni to robia s láskou.
Mali by sme sa zamyslieť koľko ťažoby zverujeme našim učiteľkám, oceniť ich prácu a hlavne im poďakovať im za stále poloprázdny pohár trpezlivosti popri našich kvílivých ratolestiach. Služby učiteliek sú pre nás nevyhnutnými, a preto by sme si ich mali viacej vážiť!

Valentín je za dverami a vy ešte stále neviete, čím potešiť svoju polovičku? Je pravda, že niekedy to nemusí byť najľahšie. V nasledujúcich  riadkoch možno nájdete aspoň malú inšpiráciu ako svoju partnerku potešiť.

 
1. Darujte jej zážitok
 
Darček nemusí byť iba šperk, alebo kus oblečenia. Romantická večera, víkendový pobyt niekde v horách, alebo pokojne návšteva kina. Zapojte svoju fantáziu, zamyslite sa nad tým, čo má vaša priateľka rada a pripravte jej neopakovateľný zážitok. Zapamätajte si, že niekedy sú tie najmenšie maličkosti, tým najväčším darčekom.
 
2. Prekvapte ju
 
Pri nehmotných darčekoch ešte zostaneme. Spomínaná romantická večera sa nemusí odohrávať iba v drahej reštaurácii. Omnoho príjemnejším miestom môže byť napríklad váš byt. Navarte výborné jedlo a určite nezabudnite ohúriť aj nejakým tým zákuskom. Ak ste o tom ešte nepočuli, tak ženy milujú chlapov, ktorí vedia variť. Pripravte film, ktorý vašu priateľku poteší a určite nezabudnite na sviečky, príjemnú hudbu a nejaké tie romantické dekorácie. Dobrým nápadom je napríklad i taká masáž.

 
3. Darujte jej to čo má rada
 
Pri výbere darčeka určite myslite hlavne na to, čo sa bude páčiť vašej partnerke. Ak napríklad miluje šperky, jeden jej kúpte. Niektoré ženy skôr obľubujú kvety, pekný šál, alebo kuchynské pomôcky. Preto sa nedržte zaužívaných „pravidiel“ a vyberajte podľa vkusu vašej milovanej.
 
4. Vyrobte jej niečo vlastnými rukami
 
Asi len máloktorá žena neocení darček, ktorý jej vyrobíte vlastnými rukami. Ak patríte k tým manuálne zručným, pusťte sa do výroby dreveného šperku, alebo maľovanej šálky s originálnym textom. Pokiaľ v tomto smere nie ste obdarovaní, vytlačte zopár a spoločných fotografií, kúpte rámik a vytvorte koláž zo spoločných fotiek a iných spomienok. Napríklad autobusových lístkov zo spoločného výletu, lístkov do kina, či romantických listov, ktoré ste si posielali na začiatku vášho vzťahu.
 

Je to bez debaty. Pre dnešnú dobu sú charakteristické sociálne siete a surfovanie po internete. Generácia ročníkov narodených okolo roku 1992 tak podľa viacerých tvrdení bola tá posledná, ktorá si ešte pamätá dospievanie bez tohto internetového „boomu“, ktorý odštartoval pred cca 10-timi rokmi, čiže najmä odvtedy, ako sa rozbehla sociálna sieť Facebook a len o niekoľko rokov na to ďalší „boom“ v podobe smartfónov. Ak bol tento životný štýl pred cca 10-timi rokmi ešte len v plienkach, dnes sa stal jednoznačnou prioritou a pre dnešnú generáciu detí, pubertiakov a mládeže akousi úplnou samozrejmosťou, s ktorou vyrastajú. A každý rodič samozrejme chce tento trend dopriať i svojim deťom, aby ich deti neboli „out“, pretože absencia tohto životného štýlu by pre nich bolo niečo, ako keby žili asociálne či v dobe praveku a mimo ostatných „šťastných a normálne fungujúcich“ detí.

Ale že sa niečo stalo trendom ešte automaticky neznamená, že to je správne a pozitívne. Vôbec nie je vylúčené, respektíve je dokázené, že mnohé trendy so sebou prinášajú aj negatívny dopad.

Preto je tá najrozumnejšia cesta vždy uprostred a teda využiť mnohé výhody a pozitíva týchto trendov ( v našom prípade sociálnych sietí, smartfónov a internetu) v náš prospech, ale iba do miery, aby sme im nepodľahli, respektíve nezostali na nich nezdravo závislí.

Pokiaľ človek očakáva v podstate z každej veci skôr pozitívum, musí mať svoj mieru. Tento pocit, čiže akýsi pocit sýtosti nemáme náhodou. Náhodou nemáme ani náš rozum. Tieto vlastnosti nám umožňujú chopiť veci okolo nás do vlastných rúk a kormidlovať ich smerom, aby boli pre nás prínosnými a nie naopak, aby stali našimi pánmi a ničili tak naše myslenie, schopnosti a kreativitu.
Podľa tvrdení odborníkov vyššie spomenutý (digitálny) životný štýl deti už odmalička deformuje z pohľadu neustáleho rozptyľovania a teda nedostatku sebapoznávania. Skrátka deti už odmalička pri tejto elektronike nenachádzajú čas k vlastným úvahám a k spoznávaniu seba samého a vlastne toho, čo je pre nich skutočne podstatné.

Rybacia, ustricová, hubová, či sójová. Aj s takýmito omáčkami sa dnes už bežne stretnete na pultoch našich predajní. Posledná spomínaná, teda sójová si  v našich kuchyniach už našla svoje miesto. mnohí ľudia, dokonca aj tí skôr narodení, ju používajú namiesto dochucovadiel, či soli. To je len dobré, pretože sójovka, vo väčšine prípadov neobsahuje glutaman, alebo iné chemické látky. Je vyrobená zo sójových bôbov, soli a vody. No ale čo tie ostatné omáčky? Ak ich ochutnáte čisté, pravdepodobne vás ich nenapadne už nikdy v živote kupovať. To je však veľká chyba. Ani sójová omáčka, sama o sebe nechutí vôbec príjemne, a to platí aj pri tých ostatných.

 
Rybacia omáčka
Túto fľaštičku nájdete pod označením „fish sauce“. Je tmavej farby a väčšinou sa predáva v tristo mililitrových sklenených, alebo plastových fľaštičkách. Ak si k nej privoniate, ovanie vás silná aróma, ktorá pripomína niečo medzi rybacinou a nesmiernym zápachom. Chuť je výrazne slaná a pre niekoho vyslovene nechutná. Všetko sa to ale zmení, ak ju pridáte do jedla. Výrazná chuť pominie, rovnako ako zápach a slanosť. Hodí sa napríklad do polievok, omáčok a samozrejme k morským plodom či rybám. Ak si napríklad pripravujete ostro – kyslú polievku, tak práve rybacia omáčka patrí do jej základu.
 
Ustricová omáčka
Aj v tomto prípade hovoríme o veľmi výraznej omáčke, ktorá sama o sebe nechutí vôbec príjemne. Podobne ako rybacia, má aj ona arómu po morských plodoch. Na rozdiel od nej, je však mierne sladká. Využijete ju podobne ako rybaciu omáčku. Taktiež sa hodí do ostro – kyslej polievky.

 
Hubová omáčka
V podstate ide o druh sójovej omáčky s príchuťou húb. Ak vás neosloví na prvé ochutnanie, či ovoňanie, tak ju skúste pridať do hubovej omáčky, alebo malú kvapku do hubovej polievky. Uvidíte, že s výsledkom budete spokojný. Dajte si však pozor, pretože má výraznú tmavú farbu, takže ak použijete väčšie množstvo, vaše pokrmy nebudú len príliš slané, ale aj tmavé.

V dnešnej dobe chce mať vysokú školu takmer každý. Nájdu sa medzi nami samozrejme aj takí, ktorí po tomto stupni štúdia netužia. Je ich však čím ďalej, tým menej. Niektorí zamestnávatelia však berú výšku, skôr ako nevýhodu. Vyššia klasifikácia a stupeň vzdelania, totiž vidia ako prekážku.

 
Reč je najme povolaniach, na ktoré nepotrebujete špeciálne vzdelanie, a tým je ich platové ohodnotenie podstatne nižšie. Ide o zamestnania ako je predavačka, kŕmič na družstve, skladník, vodič kamiónu, či upratovačka.
 
Ak máte skončené vysokoškolské štúdium a hľadáte niektorú z podobných prác. napríklad iba na krátke obdobie, môže sa stať, že váš diplom bude problémom. Znie to paradoxne, pravdou je však to, že zamestnávatelia chcú na takéto „nepodstatné“ pozície ľudí, ktorí budú v prvom rade počúvať a plniť príkazy. Používanie vlastného rozumu a logické zmýšľanie, sú bohužiaľ v tejto sfére vyslovene nežiaduce.
 
Táto skutočnosť je samozrejme smutná. Ak si človek uvedomí, že roky strávené v škole, mu budú na nič, nehovoríme o veľkej motivácii. Pritom je úplne bežné, že po skončení štúdia, mladí ľudia hľadajú zamestnanie na dobu, kým si nenájdu prácu vo svojom obore. Nehovoriac o tom, že predavačka v obchode, ktorá dokáže používať svoj vlastný rozum, urobí svoju prácu určite lepšie, ako tá, ktorá iba počúva rozkazy a príkazy. To isté platí aj pri práci na družstve, upratovačke, alebo smetiarovi.

 
Ak sa teda rozhodujete pre výber školy, alebo o tom, či vôbec ísť na vysokú školu študovať, dopredu si veľmi dobre zvážte, čo chcete v živote robiť. pokiaľ je vašim snom šoférovať kamión, kašlite na diplom a zamestnajte sa čím skôr. Vysokú školu si môžete dorobiť v podstate kedykoľvek. Takže ak sa dostatočne vybláznite, pri vašom vysnívanom povolaní, môžete sa pokojne vrátiť do školskej lavice. Priplatíte si za to síce zopár eur, ale ak sa chce, tak sa dá.

V poslednom období bijú lekári na poplach, pretože v ambulanciách im pribúdajú deti vo veku do troch rokov, ktoré spadli z výšky.

 
Rizikovým miestom je manželská posteľ
Lekári z urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) ošetrili až o 70% viac detí ako za rovnaké obdobie v minulom roku. Pomoc urgentného príjmu vyhľadá  mesačne vyše 4000 pacientov, ale z tohto počtu je takmer 160 detí. Ide väčšinou o úrazy spôsobené pádmi z výšky a týka sa hlavne veku do troch rokov. Hospitalizáciu potrebuje asi štvrtina z nich. Manželská posteľ je miesto, z ktorého padajú najčastejšie, potom nasleduje kočík, prebaľovací pult alebo častými sú aj nárazy do objektov.
 
Čím menšie dieťa, tým väčšie ohrozenie
Celá situácia je už alarmujúca a preto rodičom odporúčajú, aby ich hlavnou prioritou bola prevencia, to znamená  nenechať ich bez dozoru ani na chvíľu, či v sedačke či vo vajíčku, stále musia byť pripútané. V prípade, že sa rodič potrebuje na chvíľu vzdialiť, je lepšou možnosťou vziať ho so sebou alebo ho položiť do ohrádky či do postieľky. V prípade, že ste už pádu nedokázali zabrániť a máte obavy o zdravie dieťaťa, treba s ním okamžite navštíviť lekára. Prvé, čo si treba všímať, sú akékoľvek zmeny v správaní, či sa ocitlo aj v bezvedomí, opuch na hlave alebo zvracanie, či nejaké rany a iné možné príznaky. Väčšie riziko z pádu je hlavne u tých najmenších, a tak je návšteva lekára nevyhnutná.

 
Rýchla doba nás oberá o ostražitosť
Pri pádoch z výšky je najčastejším poranením otras mozgu, ktoré si vyžaduje hospitalizáciu, dieťa je potrebné sledovať. Pomerne časté zvyknú byť aj zlomeniny lebky. Vnútrolebečné poranenia patria k vážnejším úrazom, a tie si už vyžadujú monitorovania na intenzívnej starostlivosti a dokonca aj operačnú liečbu. Príčina, prečo padajú na hlavu má podstatu vo fyziologických dôvodoch, totiž hlava malých detí je proporčne väčšia k zvyšku telíčka a je akýmsi ťažiskom. Druhým dôvodom je ich zvedavosť, no významnú úlohu tu zohrávajú aj rodičia, ktorí v dnešnej rýchlej dobe pozerajú do mobilov, často a veľa komunikujú a ponáhľajú sa, a tak svojim ratolestiam nevenujú dostatočnú pozornosť.