Keď som sa dozvedela, že čakám bábätko, bola som naozaj v šoku. Viac šokovaný bol už len môj partner. Obaja sme mali rozbehnutú kariéru a hoci sme sa chceli zobrať, dieťa sme ešte tak skoro neplánovali. Cítili sme sa na to veľmi mladí a prvoradá bola pre nás kariéra a práca. Rodinu sme ešte zakladať určite nechceli. Boli sme z toho naozaj veľmi zaskočení, nečakali sme to, no v konečnom dôsledku sme si povedali, že takto to asi malo byť a toto bol náš osud. Tak sme sa začali tešiť a pripravovať na všetko, čo malo prísť.
Začala som všetko plánovať
Keďže som bola vždy zodpovedná, nechcela som zanedbať ani toto. Bola som rozhodnutá, že si všetko naštudujem a prečítam každú knihu, ktorá sa mi dostane pod ruku. Stretávala som sa s priateľkami, ktoré mali deti a ktoré rodili, aby som si z toho vytvorila akýsi návod na to, ako toho malého človiečika správne vychovať. Chodila som na všetky kurzy, ktoré som mohla navštíviť, pozerala som filmy o výchove, ale samozrejme aj o pôrode. Bola som si vedomá všetkých komplikácií, ktoré by mohli nastať, bola som uzrozumená so všetkým, čo sa môže pokaziť. Myslela som si, že keď budem na všetko pripravená, nič ma nemôže prekvapiť. Pôrod bol úplne bez problémov a myslela som si, že teraz ma už nič nezaskočí. Pravda je však taká, že vám ako nastávajúcej matke nikto do očí nepovie, že univerzálny návod na to, ako správne vychovať potomka, jednoducho neexistuje. Každé bábätko je iné a to moje vôbec nebolo také, aké som si myslela, že bude.
Kde je voľný čas?
Keďže som si myslela, že budem aj bábätkom všetko stíhať (pretože mám proste plán), zrazu ma úplne zaskočilo, že nemám čas na nič. Nemám čas sa ani osprchovať, ani prečítať si dobrú knihu alebo jednoducho zájsť do obchodu. V tých najhorších chvíľach ma zachránilo opatrovanie detí bratislava. Bez toho by som nemala čas ani navariť alebo trochu upratať. Takto mám konečne trochu času aj na seba.
